Takto sa kedysi hrával futbal
Dnes sa ponoríme poriadne hlboko do dejín štiavnického futbalu, a to aj s prispením výborných bývalých hráčov ŠAC-u Banská Štiavnica Jána Marušku a Milana Havlíka. Menovaní boli zároveň aj priamymi účastníkmi tohto úsmevného, dnes už určite neuskutočniteľného športového zážitku.
Písal sa rok 1945, bolo tesne po druhej svetovej vojne. K slovu sa hlásil mierový a sním súčasne aj športový život, a to hlavne futbal, ktorý z duše milovali a uctievali široké masy ľudí. V júli 1945 vybavil žiakom Banskej Štiavnice (ktorí sa vtedy nazývali Benjamínci) legendárny, dlhoročný a nezabudnuteľný funkcionár (neskôr aj predseda futbalového oddielu) Miroslav Kováčik prvý priateľský zápas so ZTK Zvolen. Dejiskom zápasu bol Zvolen a odohral sa ako predzápas dôležitého stretnutia dospelých ZTK Zvolen – AC Považská Bystrica, v ktorom išlo o postup do prvej celoštátnej ligy ČSR. Pre zaujímavosť, Zvolen nakoniec prehral 0:1 a nepostúpil.
Ale teraz k vystúpeniu našich Benjamínkov. Hneď od začiatku narážalo organizovanie tohto zápasu na ťažkosti, ktoré pozostávali jednak v zostavení mužstva, cestovania do Zvolena, ale aj financovania. O financovaní pár dní po skončení vojny nemohlo byť ani reči. Pri príprave zápasu však nakoniec zvíťazil entuziazmus 13 – 14 ročných chlapcov „hladných“ po futbale. Veľký „zájazd“ sa nakoniec uskutočnil.
Mužstvo Banskej Štiavnice bolo zložené nasledovne:
Z klubu Gaudeamus Horná Roveň boli nominovaní: Ján Maruška, J. Zdražil a V. Bešina. Títo hrávali pod prísnym dohľadom hráča dospelých AC Piarg Jozefa Šedivého staršieho.
Ďalší boli z klubu AC Mayer – Dolná ulica, a to Milan Havlík, Ján Sentýnek, Jurík, O. Lupták, M. Straňák, G. Gurtler, P. Petrík a L. Piroh.
Podmienkou bolo mať obuv na cestu aj na zápas. Pre tento nedostatok nemohli cestovať hráči klubu Taliano Resla – Bartolomejka. V Štiavnici existoval aj klub Törökvés Klinger – Krátka, za ktorý hosťovali spomínaní Rovničania. Asi najsilnejším klubom bola ŠKŠ Špitálka, kde vyrástlo veľa hráčov, ktorí obliekali dres Banskej Štiavnice, ale aj tímov II. ligy. Spomeniem aspoň niektorých: L. Gréč, F. Šimko, J. Štepánek, Š. Osvald, J. Osvald, S. Marko, D. Marko, Turcerovci, Polónyovci, Kubalákovci, J. Cibula, L. Kuchta, Melcerovci, Povinskovci a plejáda ďalších. Za klubovňu slúžila dreváreň Osvaldovcov. Pred stretnutím už vtedy odovzdávali súperom vlajky, ktorých autorom bol Štefan Osvald. Po okolí dosiahli veľa športových úspechov.
Ale vráťme sa k samotnému zájazdu. Ten sa uskutočnil formou „Prepedes apostolorum“, teda išlo sa peši, nakoľko most cez Hron bol pred koncom vojny vyhodený do vzduchu a štiavnická „Anča“ nepremávala. V sobotu na obed zjedli chlapci doma dupľovanú dávku čušpajzu s chlebom a vyrazili pešo do Zvolena. Tu na výpravu pred večerom čakal kapitán mužstva ZTK Zvolen Dušan Kačičika, ktorý ju ubytoval v ich vile. Spalo sa väčšinou na zemi, privilégium mali len vedúci výpravy a Janko Maruška, ktorí spali na klavíri. Jedlo domáci neposkytli, a tak na druhý deň behali Štiavničania ľahší – s prázdnymi žalúdkami. Bojovali však urputne a nakoniec prehrali tesne 0:1. Naspäť išli vlakom do Hronskej Dúbravy a potom pešo do B. Štiavnice. Odvetný zápas doma remizovali 0:0. Medzi chlapcami vyrastalo veľa talentov ako F. Cabaník, M. Havlík, J. Maruška a ďalší. Známym bol aj D. Cimra, neskôr hráč ŠK a ČH Bratislava a národného mužstva ČSR.
V klubových stokrát vypraných žlto – červených dresoch vyzerali naši benjamínci ako dorast budhistických mníchov, lebo ich farba bola pofidérna a dĺžka midi. Ale mali predsa naozajstné dresy, na ktoré boli pyšní a odohrali prvý regulárny zápas za Banskú Štiavnicu. Reprezentovali zároveň jeden z prvých organizovaných klubov na Slovensku, v ktorom sa hral futbal už v roku 1904.
Je to trocha spomienok, nostalgie, ale aj priblíženie tvrdých, dnes už pre mládež neuveriteľných podmienok, za akých vyrastali vynikajúci športovci, ktorým tlieskali tisícky ľudí.
